Protestantské spoločenstvá kresťanov a nie len tie, ale všetky oddelené spoločenstvá, ktoré nie sú v plnej jednote s Rímsko-katolíckou Cirkvou (pápežom) neprijímajú pápeža za „zástupcu Ježiša Krista“ z viacerých dôvodov:

1.z obavy, že by viac poslúchali pápeža ako Ježiša Krista
2.neveria, že Boh (Ježiš Kristus) určil svojho „Zástupcu“ na zemi, aspoň nie v takom zmysle za akého sa považuje pápež
3.za „zástupcov“ sa považujú oni sami, takže nechcú prijať pápeža
===

1.Pozorne čítajte, čo povedal Ježiš Kristus, ked sa rozprával s boháčom, ktorý bol v pekle.
Boháč z pekla hovoril Ježišovi, aby poslal za jeho rodinou niekoho, kto vstal z mŕtvych, lebo takého počúvnu a tak neprídu do pekla.
Avšak Pán Ježiš mu odpovedal, že majú Mojžiša a prorokov, takže ak ich nebudú poslúchať, nebudú poslúchať ani takého, ktorý vstal z mŕtvych!

Čo to znamená?
To znamená, že Mojžiš a proroci v záležitostiach spásy človeka, čiže viery a mravov – sú natoľko pravdivý až neomylný, že Pán Ježiš na nich poukázal, aby ich poslúchali, pričom nemusel poukázať len sám na seba. A prečo ?
Pretože vieme dobre, že Boh sa prihováral skrze nich celému svetu.

A čo to má spoločné s pápežom?
Pápež je nástupca prvého pápeža (apoštola sv.Petra) a Pán Ježiš povedal Petrovi, že tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva. Čo zviaže bude zviazané a čo rozviaže bude rozviazané.
Povedal by Pán Ježiš apoštoli Petrovi, že môže za Neho disponovať s nebeským kráľovstvom, keby ho neurčil za svojho zástupcu? Podobne ako aj riaditeľ firmy má svojho zástupcu, ktorý má právomoc viesť firmu.
A tak, či to bol Mojžiš alebo proroci, či sv.Peter, ktorý v mene Božom hovorili neomylnú pravdu viery a mravov, takisto táto zastupiteľská moc pretrváva naďalej, aby viera ľudí nebola stratená, ale podávaná ľuďom naďalej autentická a dôveryhodná – nemenná a predsa vždy nanovo zviditeľnená.

2.Pán Ježiš Kristus povedal aj ostatným apoštolom, že majú moc kľúčov a odpúšťať, takže kvôli tomu protestanti neveria, že existuje len jeden zástupca, ktorý by mal rozhodovať o pravde viery. Avšak vieme, že ked mali spor kresťania (sv.Pavol) o mravouku, prišli až do Jeruzalema, aby vyriešili tento spor a nakoniec na 1.Jeruzalemskom sneme (Koncil) aj rozhodli, ale konečné slovo mal apoštol sv.Peter.
Sv.Pavol sám po svojom obrátení išiel za sv.Petrom, aby ukázal Bohu a jemu, že uznáva primát sv.Petra a aj ked raz poukázal na zlé skutky apoštola Petra, predsa sa nespieral slovám viery, ktorú sv.Peter hlásal, lebo vedel, že jeho Slová sú slová života – života Ježiša Krista.

Aj ked si protestanti v istom zmysle uvedomujú, že musí byť niekto primárny, ktorý rozhoduje vo veciach viery v spoločenstve veriacich, predsa nepríjmajú za neho pápeža, ale niekoho zo svojej kresťanskej spoločnosti.

3.Protestanti nemôžu prijať pápeža za zástupcu Ježiša Krista na zemi, len v tom prípade, ak by sa pridružili ku Katolíckej Cirkvi, čo považujú za veľmi ťažké, takže radšej ostávajú v tom, že ich zástupcom je ich najvyšší predstaviteľ. Ide vlastne o akt veľkej pokory a poslušnosti tomu, ktorého aj ked v istom zmysle niekedy uznávajú za zástupcu, predsa však je pre nich veľmi ťažké sa tak rozhodnúť, lebo by sa museli zrieknuť veľmi veľa svojich zaužívaných zvykov (miesto, uznanie, právomoci, ) a zároveň prijať odsúdenie zo strany neprajníkov. Ale nie je to nemožné,pretože medzi takých patria Grecko-katolíci, Kóptska cirkev, pridružení anglikáni a iní...